BLÁZNOVSTVO POSLUŠNOSTI - Nik Ripken

Kniha Bláznovstvo poslušnosti prináša odvážnu výzvu evanjelizácii. Nik Ripken poukazuje na riziká bezpečného kresťanstva a povzbudzuje čitateľov, aby robili viac. Vyzýva kresťanov, aby konali rovnako provokatívne, ako konal Ježiš. Kniha povzbudzuje – a zároveň pripravuje – čitateľa, aby prešiel na druhú stranu ulice alebo išiel do zahraničia a zvestoval evanjelium.

Ježišove pokyny nie sú príjemne a predstavujú možné nebezpečenstvo. Najprv nám Jeho vyhlásenie: „Posielam vás,“ dodá odvahu. Ako však máme reagovať, keď hovorí, že nás posiela „ako ovce medzi vlkov“?

Ako dokážu súčasní veriaci pri týchto slovách zostať pokojní a oddychovať? Nik Ripken nám svojimi skúsenosťami z miest, kde je prenasledovanie najsilnejšie a najkrutejšie, pomáha pochopiť vieru v Ježiša Krista. Kniha Bláznovstvo poslušnosti nás navádza, aby sme si vyhrnuli rukávy, nasledovali Ježiša a podieľali sa na Jeho práci aj na najdrsnejších miestach planéty.

UKÁŽKA Z KNIHY:

Muž s moslimskými koreňmi mi vyrozprával príbeh:

Nikdy som si ani nepomyslel, že by som jedného dňa uveril v Ježiša. Dokonca už v škôlke ma učili, aby som bol nekompromisný. Šiel som do moslimskej internátnej školy. Tam nás učili, ako a prečo nenávidieť kresťanov. Na strednej a vysokej škole som bol veľmi aktívnym členom moslimských študentských organizácií. Ako študent a neskôr ako podnikateľ som šíreniu islamu venoval peniaze a čas.

Jedného dňa nastala v našej rodine kríza.

Modlil som sa päťkrát denne a dokonca som pridal aj polnočnú modlitbu. Modlil som sa tak niekoľko dní. Modlitby však neprinášali žiadne svetlo. Modlil som sa súbor bežných arabských modlitieb. Bol som povzbudený vyjadriť pocity srdca v miestnom jazyku. Volal som k Alahovi, aby pomohol svojmu služobníkovi. Bol som sám vo svojej izbe. Zrazu som pocítil veľký nával zlosti, beznádeje a absolútnej frustrácie.

Potom som počul hlas, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“ Hovoril mojím jazykom! Nevedel som, čo tie slová znamenajú. Niekoľko nasledujúcich dní a nocí som však ten hlas počul opakovať ich znovu a znovu.

Keď sa to dialo už niekoľko dní, modlil som sa: „Ak si Pán, ukáž mi to.“

Nasledujúce ráno som stretol priateľa, ktorého som osem rokov nevidel. Vravel, že ma už niekoľko týždňov hľadá. Povedal: „Myslel som na teba.“ Pozval ma na večeru do hotela. Keď sme sa v reštaurácii najedli, všimli sme si, že sa v susednej zasadačke začína stretnutie, kde mali hovoriť o evanjeliu. Prekvapilo ma to a aj šokovalo. Kamarátovi som povedal, že chcem odísť. Aj keď moje telo chcelo odísť, myseľ mu to nedovolila.

Zrazu som začul rečníka v zasadačke hovoriť: „Ježiš je cesta, pravda i život.“

Schmatol som kamaráta a spýtal sa ho: „Čo ten muž práve povedal?“ Kamarát otvoril Bibliu a ukázal mi štrnástu kapitolu v Evanjeliu podľa Jána. Prečítal mi presne tie slová, ktoré som počul vo svojich snoch.

Celý som sa chvel. Veľmi som zápasil, lebo som chcel utiecť, ale nemohol som. Počúval som ten hlas a čítal tie slová v Biblii, až kým som nakoniec neodovzdal život Ježišovi. (str. 39)